forum.animacia.sk ~ Blog

Často chodím po výstavách obrazov. Chodím a obzerám. Obzerám a uvažujem. Zvažujem pre a proti- či sa mi diela po roku 1900 páčia, alebo nie. A prečo áno. A prečo nie.
Dospela som k záveru, že áno aj nie.
A prečo?
Spočiatku som im nerozumela. Modernu a postmodernu nepochopí obyčajný človek, ktorý sa o dané obdobie bližšie nezaujíma a nečíta o ňom odbornú literatúru. Vyžaduje totiž výklad, vysvetlivky- obsiahly výklad a obsiahle vysvetlivky.
Až potom, keď si prečíta hrubé encyklopédie o dielach vytvorených z obbodia po roku 1900 až po súčasnosť, t.j. moderny a postmoderny, o autoroch, ich živote, reálie krajiny a danej doby, pochopí , čo chcela autor týmto obrazom- sochou, plastikou, grafikou povedať.

Umenie po roku 1900 je o psychoanalýze, pocitoch, hre s farbami a tvarmi...Preto nie sú diela popisné. Toho sa nebojím. Keď si pozriem diela Marcela Duchampa, Vasilija Kandinskeho, Piera Mondriana či Kazimíra Maleviča, prípadne Andyho Warhola /Mimochodom pôvodom zo Slovenska/, aj sa mi páčia, aj nie.

Páčia sa mi, pretože vyjadrujú myslenie, city, pocity, postoje, dušu.

Ale moje obavy smerujú do budúcnosti. Veď kto okrem profesionálnych umelcov, kritikov umenia, mecenášov a vášnivých zberateľov umenia je ochotný si dané umelecké obdobie takpovediac naštudovať? Nemyslím, že by ľudia začali chodiť do galérií a výstavných siení s encyklopédiami umenia a výkladovými slovníkmi umeleckých pojmov v ruke, aby pochopili diela súčasných umelcov...
Je jednoduchšie mávnuť nad nimi rukou a skonštatovať: To je niečo strašné. A odísť. Je tu veľké riziko nepochopenia diel plynúci zo spleti pocitov, vzniknuvších pri pohľade na moderné umelecké dielo.

Priepasť nepochopenia sa čím ďalej tým viac prehlbuje.
Je to to, čo chceme? A uvedomujeme si to vôbec? Alebo iba s radosťou tvoríme a kladieme na papier či plátno svoju komplikovanú, nepochopenú dušu....

Je potrebné pozrieť sa na stav vecí aj z tejto stránky. A myslím, že to stojí za zváženie.
Rolling Eyes

Moderná doba ide nezadržateľne vpred. Počítače sa uplatňujú v takmer každej profesii, teda aj vo výtvarníctve. V súčasnosti, ako sledujem, existuje mnoho počítačových programov aj v tomto umeleckom odbore.
Počítačová technika je istotne prínosom aj v tejto oblasti, zvyšuje sa tým:

1. kvalita diela
2. možnosť sériovej výroby reprodukcií
3. rýchlosť vypracovania diela, ak človek ovláda daný počítačový
program
4. variabilitu vypracovania rôznych verzií diela
5. možnosť neviditeľných opráv chýb na diele
6. a mnoho ďalších výhod....

Chcela by som však podotknúť, že počítače by nemali celkom- a dúfam, že sa im to ani v budúcnosti nepodarí- vytlačiť tradičné výtvarné techniky napriek ich „nedokonalosti“.

A propo, sú tradičné výtvarné techniky naozaj tak nedokonalé?

Je naozaj chybou, ak je vidno zreteľne nánosy farby, ušpinené okraje diela, či nerovnaké ťahy štetcom...? Je to chyba, ak tvorca diela zabudol namaľovať postave chlapca jednu topánku?
Je to originálne, a to sa na výtvarných dielach najviac cení. Originalita, vôňa použitého materiálu, estetická chybička krásy...
Veď aj preslávené modelky- napr. Cindy Crawfordová- mali na tvári materské znamienka, čo sa hodnotilo ako plus.
Tieto „chyby“ na výtvarnom diele by sa dali nazvať aj znamienkom krásy.

Preto si myslím, že počítače to svojou často až strojovou dokonalosťou preháňajú. A v žiadnom prípade by nemali „vytlačiť“ tradičné výtvarné techniky.
No nie?

Wink

Ženské akty sú u slávnych majstrov štetca obľúbeným motívom pre ich diela. Vezmite si napríklad takých velikánov, ako bol Sandro Boticelli a jeho Jar, Eduarda Maneta a jeho Olympiu, či Petra Paula Rubensa a jeho Tri grácie a mnohých ďalších.

Nahé ženské telo má v sebe určitý pôvab, ktorý- povedzme si na rovinu- ocení hlavne mužské publikum. A to aj na obrazoch.

Zdá sa mi, že nahotu môžeme poznať:
A/ nahotu pôvabnú- viď vyššie spomenuté obrazy
B/ nahotu vulgárnu- napríklad obraz „The origin of the world“ /Pôvod sveta“/ od Gustava Courbeta a jemu podobné.

Vulgárnu nahotu na plátne považujem za určitý prešľap, prešvihnutie miery, prekročenie vkusu autora, ktorý určite očakáva uznanie za svoje dielo. Všimla som si totiž, že u obrazov veľmi zaváži originálnosť námetu. Je však vulgárna nahota pozitívne originálna? /t.j. správna?/. Zdá sa mi, že nie. Ako keby tu už nešlo o estetično, ale vyvolanie odporu k takémuto námetu.

Ak toto má byť cieľom vulgárneho obrazu, tak potom sa neminie žiadanému účinku. Nepochybne.
Pochybujem však, že vulgárny obraz namaľoval umelec s takýmto cieľom. Zrejme očakával obdiv.

V súvislosti s tým sa tu ukazuje problém, kde je hranica medzi tým, čo sa patrí, a čo nie.
Badám, že v porovnaní s minulosťou je táto hranica posunutá a máme benevolentnejší pohľad „na vec“. Nie je to však iba problém obrazov, ale aj iného druhu umenia- napríklad fotografie, filmy a pod. Vulgárnosť nie je nič zvláštne, dokonca ani v literatúre.
Je toto znakom modernej doby? Akýsi „liberalizmus“ v zmýšľaní?

Som iba amatér, študent- začiatočník v oblasti umenia, a preto si rada vypočujem názory odborníkov
Rolling Eyes